- Nie, nebola v nás ani štipka strachu, ten sa vyparil spolu s nádejou, lebo ak stratíš nádej, čoho sa už máš báť? (Vasyľ Škľar: Čierny havran; strana 12)
- Najťažšie je sledovať, ako neduh duševnej choroby ničí silných ľudí.
Silný človek vydrží bolesť, naučí sa tancovať na protézach a viesť lietadlo. Aj keď ochrnie, bude diktovať knihu, pevnou vôľou môže oddialiť aj smrť.
Keď však obdivujeme silu ľudského ducha, zabúdame, že jestvuje niečo, čo ju živí, že nie je nekonečná a má svoje slabiny a že závisí od akéhosi úplne hmotného, fyziologického motora. A ak slepá choroba napadne tento motor, samotné jadro psychiky, vtedy ho nezachráni nijaká sila okrem jedinej - veda, a nijaké odhodlanie, okrem odhodlania tých, ktorí sú nablízku. (Vladimir Ľvovič Levi: Honba za myšlienkou; strana 52; o depresii) - Myseľ je len proces. V skutočnosti myseľ neexistuje - iba myšlienky, myšlienky, ktoré sa pohybujú tak rýchlo, že sa domnievate, že ide o niečo súvislého, a tak to vnímate. Príde jedna myšlienka, príde druhá a ďalšia a tak to pokračuje... prestávka je tak krátka, že nedokážete zbadať interval medzi dvoma myšlienkami. A tak sa dve myšlienky spájajú, vytvára sa z nich kontinuita a kvôli tejto kontinuite si myslíte, že myseľ existuje. (Osho: Vědomí - Klíč k životu v rovnováze; strana 115)