Ako na budhizmus? Kontext.
prvé pokračovanie série článkov venovaných spiritualite vychádzajúcej z budhizmu (úvodný článok: "Ako na budhizmus?")
Pojem "budhizmus" je výtvorom našej euroatlantickej civilizácie. V krajinách, kde sa učenie Budhu etablovalo už v dávnych dobách, toto učenie nazývajú dhamma (pálí) alebo dharma (sanskrit). Z toho je zároveň zrejmé, že pojem dhamma je o niečo užší, než pojem "budhizmus". Európan pod pojmom "budhizmus" chápe okrem samotného Budhovho učenia aj súvisiaci kultúrny kontext - rituály, zvyky, tradície...
Každý, kto sa zoznamuje s budhizmom, resp. s dhammou, ako na prvé spravidla narazí na štyri ušľachtilé pravdy. Prvá znamená uvedomenie si nespokojnosti/utrpenia (dukkha), ktorej sa nedá uniknúť profánnymi prostriedkami. Druhá objasňuje pôvod dukkhy (dukkha-samudaja), tretia je o tom, čím zaniká dukkha (dukkha-nirodha) a štvrtá ukazuje cestu, ktorá k zániku dukkhy vedie (dukkha-nirodha-gámini-patipadá). V skratke - dukkhu spôsobujú naše túžby (tanhá) a ich zánik spôsobí aj zánik dukkhy. Úplný zánik túžob spôsobí úplný zánik dukkhy - nibbánu.
Skutočnosť, že úvodom do budhizmu/dhammy sú spravidla štyri ušľachtilé pravdy, má zrejme aj historické dôvody. Prednáška o štyroch ušľachtilých pravdách bola prvou prednáškou, ktorú Siddhatta Gótama predniesol po tom, čo sa stal Budhom. Táto udalosť (prednáška) známa ako Dhammačakkappavattana (roztočenie kolesa dhammy) sa udiala v Antilopom háji v Isipatane (v súčasnosti Sárnáth), ktorá bola vtedy predmestím významného duchovného centra Váránasí.
Dhamma je však komplexnejšia a hneď v úvode do nej je potrebné dodať, že dukkha je len jednou z troch charakteristík reality (ti-lakkhana). Ďalšie dve sú aničča a anatta. Aničča znamená, že všetky formy sú pominuteľné, a anatta, že všetky formy sú bez "ja". Z hľadiska účelu dhammy je dôležité pochopiť rozumom i srdcom, že sa to týka aj mňa. Nie som to ja, kto premýšľa, ale sú to myšlienky, ktoré vytvárajú ilúziu môjho "ja" - ega obdareného slobodnou vôľou a navyše stále toho istého ega, ktoré tu bolo pri mojom narodení, ktoré tu je teraz, ktoré tu bude pri mojej smrti a možno aj po nej. Ateisti chápu, že nič také tu po mojej smrti nebude, no budhisti idú ešte ďalej - chápu, že nič také tu nie je ani teraz a nebolo tu ani nikdy predtým. Nebránia sa používaniu slova "ja" a jeho derivátov v bežnej reči, len sa snažia chápať správne ich význam.
Je zaujímavé sledovať, ako sa moderná kognitívna veda vzďaľuje karteziánskemu dualizmu a približuje k tomuto starovekému učeniu. Einsteinove slová pôsobia v tejto súvislosti mimoriadne jasnozrivo: "Náboženstvom budúcnosti bude kozmické náboženstvo. Malo by presiahnuť antropomorfného Boha (1) a vyhýbať sa dogmám a teológii. Malo by pokryť oboje - fyzické aj spirituálne, malo by byť založené na náboženskom cítení vychádzajúcom zo skúsenosti zmysluplnej jednoty všetkého fyzického a spirituálneho. Budhizmus zodpovedá tomuto opisu. Ak by bolo nejaké náboženstvo, ktoré by sa dokázalo vyrovnať s potrebami (poznatkami) modernej vedy, bol by to budhizmus."
Ako som už v úvode predchádzajúceho článku spomenul, Siddhatta Gótama za kľúčovú považoval prax a ako je zrejmé z tohto článku, priamou cestou k budhistickej praxi je štvrtá ušľachtilá pravda - dukkha-nirodha-gámini-patipadá. Tu predstavuje učenie o ušľachtilom osemčlennom chodníku - arija-atthaganika-magga. Tomuto učeniu sa budem venovať v nasledujúcom článku, predtým však aspoň pre akú-takú úplnosť v krátkosti spomeniem budhistický kánon, budhistické hodnoty a budhistické rituály.
Budhistickým kánonom je Ti-pitaka (tri koše). Ten bol ustanovený na treťom koncile za vlády cisára Asóku. Pamäťové médium na, na ktorom bol uchovávaný, tvorila výlučne mozgová hmota generácií mníchov až do prvého storočia pred našim letopočtom, keď v dôsledku hladomoru hrozil nedostatok tohto pamäťového média. Vtedy bol celý budhistický kánon prvýkrát zapísaný.
Za najcennejšie na svete považujú budhisti Budhu, dhammu a sanghu (spoločenstvo mníchov), preto ich nazývajú tromi klenotmi (ti-ratana). Zároveň ich považujú za svoju trojakú ochranu (ti saranam).
Súčasťou budhizmu sú aj isté rituály. Tie nemajú priamy význam pre prax, no môžu uviesť budhistu do "správnej nálady", nesmú však presiahnuť rozumnú mieru, t.j. takú, že začnú nahrádzať samotnú prax. Za všetky možno spomenúť vzdanie úcty Budhovi nasledujúcou vetou: "Namo tassa bhagavato arahato sammá sambuddhassa!"
(1)
V záujme čo najvernejšieho zachovania zmyslu Einsteinových slov som si dovolil pomerne voľný preklad. Napríklad termín "personal God" som preložil ako "antropomorfný Boh". Zvyčajný preklad "osobný Boh" považujem za mätúci, zvádzajúci k predstave privátneho Boha a výstižnejšie preklady "osobnostný Boh" alebo "Boh, ako osoba" sa mi zdajú príliš ťažkopádne.
Tento článok bol prvýkrát publikovaný 14. októbra 2023 na SME Blog.